Siedmy deň (Nový rok) sa začal skoro. Mali sme pred sebou celodenné šoférovanie do Merzougy (menšie mestečko slúžiace ako východiskový bod pre výlety k dune Erg Chebbi). Odchod z riádu bol trochu drsný. Mali sme objednané pristavenie auta na 7:30, tak sme sa dohodli na raňajkách o 7:00 (bola aj možnosť raňajky zabaliť, ale ponúkli sa, že nám ich pripravia, tak sme súhlasili). Keď sme sa však pred siedmou dostavili aj s kuframi na recepciu, nikto tam nebol. Zažali sme svetlo v hale, sadli sme si a čakali. Ako čas plynul a v celom riáde panovalo ticho, začínalo nám byť jasné, že odídeme bez raňajok a tak aj sa aj stalo. O pol ôsmej zavolal majiteľ požičovne áut, že je pred riádom, tak som ho vpustil dnu, vybavili sme formality a išli k autu. Po opustení riádu na ulicu vybehol rozospatý chlapec z recepcie, aby sme mu odpustili, že nám neurobil raňajky, vraj ho celú noc bolel zub a ráno zaspal. Skoro sa rozplakal. Tak som mu len povedal, že je to v poriadku a odišli sme. Keď sme prevzali auto (Dacia Sandero) a chceli odísť, zrazu bol pri nás nejaký chlapík a chcel peniaze za parkovanie (na ulici). Chvíľu som sa s ním doťahoval, hovoril som mu že ja som tu nezaparkoval, tak nebudem nič platiť a potom sme jednoducho odišli. Z požičovne sme si k autu objednali aj navigáciu. Chlapík nám ukázal ako funguje, ale mesto Merzouga v nej nebolo, tak tam nastavil nejaké iné, vraj 50 km pred Merzougou. Navigácia celý čas fungovala veľmi divne, stále nás posielala niekam do jednosmerky alebo chcela otočiť. Nakoniec sme celú cestu zvládli hlavne vďaka Google mapám, kúpa marockej SIM karty bol naozaj dobrý nápad. Raňajky sme si dali na benzínke na výpadovke za Fezom. Cesta do Merzougy trvala 9 hodín aj s krátkou zastávkou na obed. Obedy na tejto turistami hojne využívanej trase majú jednotný systém, celé menu 100 Dh (10 eur). To sme si pri objednávaní nevšimli a tak sme zjedli len hlavné jedlo. Že sme v cene mohli mať aj predjedlo resp. polievku a dezert sme zistili pri platení. Čo už, pokračovali sme, čakali nás dôležitejšie zážitky. Krajina bola pre nás veľmi zaujímavá, spočiatku zelená, neskôr viac a viac pustá, mestá, dediny, palmové oázy a posledná časť úplná rovina s dlhými rovnými cestami.
Do hotela v Merzouge, pri ktorom sme podľa inštrukcií do 18:00 mali odstaviť na noc auto, sme dorazili o 17:15. Recepčný nám oznámil, že miesto bolo zmenené a pridelil nám sprievodcu, ktorý si sadol k nám do auta a navigoval na parkovisko pri ďalšom hoteli. Naložili nás aj s kuframi do SUV a odviezli na miesto, kde už čakala karavána 10 tiav. Kufre pokračovali v aute do kempu a my sme „nastúpili“ na ťavy. Sprevádzal nás zábavný chlapík, ktorý nám predtým uviazal turbany, čo sme si kúpili ešte v Essaouire. Cestou sme zastavili pozrieť západ slnka, na tom mieste do karavány „pristúpil“ pár z Číny, ktorých tam priviezli na aute. Po pozretí západu slnka a urobení obligátnych fotografií, sprievodca zrazu vytiahol batôžtek a už na zem rozkladá rôzne suveníry. Tentoraz zjednávame tak, že do piesku píšeme čísla. Niečo kúpime a pokračujeme. Do tábora sme prišli už po tme, presun na ťavách trval spolu cca 2 hodiny (Jazda na ťave je inak dobrý zážitok, ťava je vysoká a kníše sa, takže miestami sa treba naozaj dobre držať.). Po príchode nám ukážu stan, kde nás už čakajú naše kufre. Stan je luxusný, sú tam postele, splachovacie WC, sprcha aj radiátor. Už je dosť zima, obúvam si hrubé ponožky a pod vetrovku sveter kúpený u dedka vo Feze. Večera bola v jedálenskom stane, zišlo sa nás tam cca 15 hostí z rôznych krajín. Podávali také turistom prispôsobené menu, osobne som čakal niečo viac tradičné. Po večeri nasledovala zábava pri ohni, berberské piesne a tance, do ktorých sa personál snažil zapojiť aj nás, trochu sa aj podarilo :-). Zaľahli sme pred polnocou s nastaveným budíkom na 7:30, aby sme stihli východ slnka. Radiátor veľmi nepomohol, vonku bolo -1 stupeň. Spali sme pod niekoľkými dekami, v ponožkách a mikinách, dalo sa to prežiť, vyspali sme sa (treba si nadýchať pod deku).
Ôsmy deň pred raňajkami sme si dali malú vychádzku po dunách a po raňajkách ďalšiu, s cieľom zdolať nejakú dunu. To sa aj podarilo, mne menšiu, Lackovi väčšiu. Ako slnko stúpalo, zhadzovali sme oblečenie, do tábora sme prišli v tielkach. Užitočné boli Lackove bodinky s GPS lebo duny vyzerajú rovnako a nemusí byť vždy jednoduché nájsť cestu naspäť. Povytriasali sme piesok z topánok a ponožiek a rozlúčili sme sa s našim púštnym ubytovaním. Odišli sme o 11, na aute nás divokou offroad jazdou po dunách priviezli na parkovisko, kde sme si preložili kufre do nášho Sandera a vyrazili sme smer Ait Ben Haddou.
Predchádzajúce časti:
Ďalšie časti:
Celá debata | RSS tejto debaty